My First Month Here!

V stredu to bol môj prvý mesiac tu a tak som sa rozhodla spraviť zrekapitulovanie  môjho mesiaca!
Kým sa nezačala škola (tých 5 dní) sme hrali soccer, bowling a boli sme Ikei, lebo som nemala stôl. Hneď druhy deň sme išli do Ikei mi kúpiť stôl a stoličku a skončilo to takto:

únava 

Hneď ďalší deň sme boli hrať soccer s ich kamarátmi takže som stretla asi 20 nových ľudí, a teraz pravidelne hráme skoro každý týždeň! 21 Augusta som išla prvýkrát neoficiálne do školy!

Orientation Day

Mali sme orientation day, kde nám ukázali celú školu, atď. Tá škola je nádherná! Potom som si bola vybrať predmety (niekedy vám aj poviem aké mám) Hneď od  začiatku sa mi veľmi páčilo v škole, stretla som veľa nových ľudí a škola je skvelá! Už teraz odtiaľto nechcem ísť preč!

Prvý septembrový víkend sme sa vybrali na STATE FAIR!!! Čo je niečo ako naše vinobranie, alebo niečo také, len je o´to omnoho väčšie a je tam ešte viac nezdravého jedla, atď. Majú dokonca aj water tower, že:

Všetko čo sme zjedli sa ťažko opisuje, ale bolo toho veľa, aspoň sme boli ôsmi...

Candy Factory

 

no explanation needed- proste americka slanina, namáčaná v maple sirupe!

pohľad z hora

Rieka St. Croix je hranicou medzi Minnesotou a Wisconsinom, kam sme sa vybrali cez labor day (1. septembra) na kanoe!

Wisconsin-Minnesota border, St. Croix river

Keď sme potom išli do malej dedinky Osceola vo Wisconsine, tak to tam vyzeralo celom inak ako v Minnesote, pripadalo mi to tam viac európske...

Taktiež sme sa potom išli pozrieť na vodopády a rieku v Minnesote aj vo Wisconsine

Skoro každý v Minnesote má Cabin up North, kde trávia víkendy, alebo prázdniny. Moja rodina jednu nemá, ale ich dobrí kamaráti nám dovolili použiť ich. Je blízko pri 2 najväčšom jazere Minnesoty. Boli sme na vodných lyžiach a toobovali sme a kúpali sa, atď. Bolo to tam veľmi krásne!

Minulý týždeň mala cez víkend oslavu naša kamarátka. Keď sme prišli ku nej domov tak som nemohla uveriť, majú dom ako palác, a to je tu úplne bežné... Mali sme úplne super večer, hier, volejbalu v daždi, atď. Zoznámila som sa tam s takým dievčaťom čo má dedka zo Slovenska! A sestra tej čo mala oslavu bola tiež na Slovensku...nikdy by som si nemyslela, že tak veľa ľudí bude vedieť o Slovensku...

Tak toto je asi môj mesiac NAOZAJ v skratke, pretože sa toho stalo naozaj omnoho viac! Najbližšie vám poviem viac ako to chodí v škole, aké mám predmety a tak!

Môj Prvý Let! a ďeň(noc) po ňom

Áno, bol to môj prvý let, a bol úžasný! Vždycky som chcela vyskúšať, aké to bude letieť a konečne som sa dočkala. Už dlhší čas som rozmýšľala, či mám začať písať blog, alebo nie, a nevedela som sa rozhodnúť, no nakoniec si myslím, že to je dobrý prostriedok, ako všetkým ktorí chcú vedieť ako sa mám napísať naraz. 

Môj prvý let,...predstavte si, že ste nikdy predtým v živote neleteli a zrazu máte ísť sami 15 hodinový let, s 1 a pol hodinovým prestupom v Paríži. Našťastie mi viac kamarátov opísalo, ako sa na letisku zorientujem, čo mám robiť, atď. No našli sa aj taký, čo mi hneď povedali, že nemám šancu stihnúť prestúpiť na druhé lietadlo v čas, a tak som sa vydala na cestu odhodlane, no plná obáv. O tretej ráno 18 augusta sme sa vybrali na cestu, moja rodina, ja a môj obrovský kufor. O nedlho som sa ocitla sama. Bola som na neznámom mieste, a cítila som sa hrozne dobre! Môj prvý let ubehol veľmi rýchlo, medzi čítaním povinného čítania do školy a pozorovaným zmenšujúcich sa domčekov som raz dva bola v Paríži! 

Vien->Paris

A potom to prišlo, vybrať si ktorou cestou ísť, stihnúť autobus na ďalší terminál, stihnúť let. Našťastie sa mi podarilo celkom dobre zorientovať a vôbec to nebolo také zlé ako som si myslela, že bude. Prišla som ku gate-u včas, no tam ma čakal nekonečný rad, kontrolovania dokumentov, atď. Začala som byť nervóznejšia, no potom som sa zoznámila s ľuďmi, ktorí išli tiež od Minneapolisu, s po-starším Talianom a Kanaďanmi. Všetci boli veľmi milí a ja som už nebola nervózna. A opäť raz som bola nad oblakmi, bolo to nádherné. Sedela som vedľa typického Američana z Texasu a tento let bol krásny! 

Paris->Minneapolis

Stretnutie s mojou host rodinou na letisku bola úplná náhoda. Stratili mi batožinu niekde v Paríži, spýtala som sa takého ujka kam mám ísť nahlásiť batožinu, a tak som tam išla, vôbec som nečakala, že tam nájdem moju host rodinu. Hneď po "Ahoj ako sa máš??" nasledovalo objatie, oni sú naozaj veeeeľmi milí. A hneď potom sa čudovali, ako mám málo batožiny, no našťastie sa všetko vyriešilo a batožina mi prišla o asi 2 ráno rovno pred dvere!

Keďže som prišla v nedeľu na obed, nemohli ísť ráno do kostola, a tak sme išli večer...Už na obed som sa cítila unavená, nieto ešte večer. Poznáte ten pocit, keď zaspávate v kostole? Niežeby to bolo časté, ale tento raz to bolo tak ťažké sledovať, ešte chápať výrazy v angličtine, no a po skončení to prišlo, keďže to vôbec nie je veľký zbor, skoro všetci vedeli, že prídem a všetci sa chceli zoznámiť...Konečne sme išli domov a ja som už aj prestala byť unavená, veď som mala už ráno, a tak sme mali ešte typickú americkú večeru (prepáčte nepamätám sa čo to bolo ale bolo to uplne typicke americke jedlo) a potom som konečne zaspala...Už môj prvý deň som spoznala tak veľa ľudí veľa som videla a zažila, že som sa nevedela dočkať čo bude ďalej. :)